Vrabec Elemelek a zemiak

Raz vrabec Elemelek našiel na poli zemiak. Nie príliš veľké, nie príliš malý, ideálne na jedenie. Ale jesť zemiaky v surovom stave je nepríjemné a nezdravé. Budú oveľa lepšie, keď sú upečené.
Elemelek zapálil iskru, suché lístie okolo vrhu, priloží dve vetvičky blízko a oheň je už zapálený..
Zemiak – cítiš? – vonia to predsa tak krásne, tak lákavo nafúkne, že sa to nedá priamo znášať.
Elemelek to nevydržal, chce vytiahnuť zemiak, zjedz to rýchlo, skôr, za minútu…
-Ajajaj!
To ci ambaras!
Elemelek máva labkou, a na jeho labke je bublina. Aspoň malá bublinka, ale bolí to, ale pečie.
V lesnom lese je lekáreň, Elemelek teda neváha, dvíha krídla, hovorí: “letím” – a o chvíľu je v lekárni.
A v lekárni je vrana, veľmi múdry a učený. V čistom, biely plášť je, Drží si trúbku pri uchu a túžobne počúva cez trúbku, lebo je trochu hluchá.
-Chcel by som masť na popáleniny…
-Hę? Dajte niečo na očistu? Vezmite ricínový olej, zajtra bude bruško zdravé.
-Ach, nie brucho, vrana pekne! Zapálila sa mi labka a vyskočila škaredá bublina.
-Pečať? Vložte tesnenie do zárezu? Ale dobre- hoci mám tristo liekov, plombu musí zabezpečiť zubár.
Takže vrabec- ťažká práca- hyc! skáče na stôl, sadne si a vystrie spálený pazúr rovno k vrane.
Vrany prst si dokonale prezrela zo všetkých strán, obliekla si ľanové semienko a prikázala piť harmanček, lebo je to výborná bylinka. Potom vypísala účtenku, slušne povedané:
-Pri pokladni zaplaťte, prosím, štyri centy.
Držal sa tejto bubliny tri dni, myslím, že niečo blízko, ale nakoniec sa zľakol obkladov a odišiel niekam bez stopy. Odteraz, ak Elemelek pečie zemiak, trpezlivo čaká na boku, keď zemiak hnedne.

Zvlášť odporúčame farbenie vtákov.