Dobrodružstvá a cesty Misie Uszatekovej
Każdy je to, čo má rád
Plyšový medvedík stál na prahu domu. V labkách držal krajec chleba husto natretý medom. Obklopili ho priatelia.
– Każdy je to, čo má rád – powiedział do Misia Kogucik. – Mám rád semená.
– A mám trávu a bylinky – dodal zajačik.
– Nie je nič lepšie ako krupica! – Kruczek si oblizol pery.
A všetci to začali jesť, čo má rád. Medveď jedol chlieb s medom. Kohútik kloval semená. Zajačik okusoval listy byliniek. A Kruczek olizoval misku s kašou.
– Chrum, chrum… – ozval sa odrazu hlas. Na dvor vybehol štvornohý muž, ružové stvorenie.
– Som Prasiatko Ružový ňufák – povedalo, pri pohľade na priateľov.
– veľmi nás to teší – pozdravili sa kamaráti nováčika.
– vidím – kwiknął prosiaczek – že to zje každý z vás, čo má rád.
– A ty, čo máš rád? – spýtal sa Uszatek.
– Všetky. A chlieb, a kašou, a list, a semienko, a veľa iných vecí. A vždy mám veľkú chuť do jedla.
Kamaráti sa obdivne pozerali na Ružový ňufák. A Uszatek bežal domov. O chvíľu bol späť, nesúci v labe papierik s takýmto nápisom:
Pozvánka. Ružové prasiatko ňufáku prosím, prísť zajtra na raňajky. Medvedík Uszatek a priatelia.
Hosť
Medveď Uszatek prikryl stôl v altánku bielou látkou. Zajačik dal do stredu stola kyticu kvetov. Kogucik a Kruczek dali dokopy dekorácie. Vtedy zaškrípala brána. Ružový ňufák vošiel na dvor.
– Vitajte milý hosť! Prosím, príďte k stolu! – plakali priatelia.
Prasiatko si urobilo pohodlie v kresle. Zajačik priniesol tanier so šalátom. Kruczek misku pariacej sa kaše so škvarkami. Kohútik priniesol v zobáku reďkovku, červené ako kvietky.
Povedal medvedík:
– A tu je perníkový a čokoládový puding. Teraz môžeme začať s raňajkami.
Ružový ňufák chrčal:
– Chrum chrum… Všetko vyzerá skvele! – a hneď začal jesť. Začal klovať, doširoka ho olizujte a plesknite. Nepokladal riad na tanier. Jedol priamo z taniera. Nie vidličkou – ale s ňufákom a labkami. Hrýzol si šalát s perníkom, a zjedol puding s reďkovkou.
– Chrum, chrum, chrum… – celý čas chrochtal od veľkej spokojnosti.
Priatelia onemeli od hrôzy. Ružový ňufák zafarbil obrus a poklepal kvety! A keď všetko zjedol a videl to, že stôl je prázdny – zaspal. Neutrel si ani ňufák.
Priatelia pozerali, v tichosti, na zničenom stole a na spiacom žrútovi. spýtal sa medveď šeptom:
– Pozveme ešte niekedy Pink Snout??
Zvlášť odporúčame Omaľovánky Teddy Bear.