"Misha"

(rozprávka z knihy Bruna Ferrera "Príbehy" – čiastočne v sebaprispôsobení)

Misha bol malý plyšový medvedík. Mal červené zamatové nohy, oči z gombíkov a nos z klbka vlny. Patril vrtošivému dievčatku, ktorý ho občas objal, a niekedy ho hodila na zem alebo ho ťahala za jemné látkové uši. Z celého srdca chcel zmeniť svoj osud: chcel vidieť lesy, polia a hviezdy, dýchať čerstvý vzduch a spoznávať svet okolo seba.

Jedného dňa urobil najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote: sa rozhodol od dievčaťa utiecť. Využil zmätok, ako to bolo v dňoch pred Vianocami, videl otvorené dvere a bol na slobode.

Klepanie nohami, túlal sa v snehu a bol šťastnejší ako kedykoľvek predtým. Świat pełen był obiektów do czynienia wspaniałych odkryć: popri ceste rástli stromy, v ktorých širokých konároch hniezdili vtáky, potešili Miša svojim spevom. Na nočnej oblohe svietili hviezdy. Miškine oči sa rozšírili: všetko bolo neuveriteľne krásne.

Bol Štedrý večer. Večer, v ktorom by všetky stvorenia mali robiť niečo dobré. Zrazu Miška začula zvonenie sánky. Bol to sob, ktorý za sebou ťahal sánky, naplnené až po okraj balíčkami zabalenými vo farebných papieroch. Vysvetlil medvedíkovi, že nahrádza Santa Clausa, ktorý je už príliš starý a unavený, na túru v snehu.

Sob pozval Miša na sane. A tak začal medveď obchádzať mestá a dediny na čarovnom vozíku naplnenom darčekmi. Bol to on, kto pri každom krbe umiestnil hračku alebo iný špeciálne pripravený darček. Táto činnosť ho bavila, užila si to. Keby to bola ešte len obyčajná hračka, nemohol prežiť takú noc.

A teraz sa dostali do posledného domova: chudobná chata na okraji lesa. Misha vložil labku do veľkej tašky, hľadal, otočil sa – ale nič tam nenašiel.

– sobov, sobov! Vo vrecku ti nič nezostalo! – plakal teddy.

– Och… – zastonal ustaraný sob.

V chatrči býval chorý chlapec. Môže sa zobudiť zajtra, mal vedľa postele nič nájsť? Sob prosebne pozrel na Miša svojimi krásnymi očami. Medvedica si zhlboka povzdychla, obzrel sa, pozerať sa na polia, na ktorom sa s takou rozkošou túlal. Pozrel sa na les, a potom vošiel do chalúpky a urobiť svoj dobrý vianočný skutok, ukryl sa v topánke chorého chlapca, v ktorom čakal do rána.