Učíme sa farby. Ako naše dieťa ovládalo základné farby.

Vstupné

Naťahovať sa dozadu, učiť sa farby s nami pravdepodobne začalo, keď mal náš syn len jeden rok. Aj keď ani týmto dátumom si nie som celkom istý, pretože u nás sa veda o farbách stala nevedome. Nebolo to špeciálne plánované – vyšlo to spontánne. Zaczęło się od pokazywania kolorów na ubraniach i ruszyła lawina 😉.

Učíme sa farby

Pokiaľ ide o nejaké špeciálne knihy, ktoré vám pomôžu zvládnuť farby, my sme žiadne nemali a ani ma to nenapadlo, kúpiť si ich. Obklopujú nás len farby, preto existuje veľa príležitostí, ako ich ukázať svojmu dieťaťu. Preto bola kniha pri štúdiu farieb u nás zbytočná. Taktiež sme nepoužívali špecifické metódy učenia, aby dieťa poznalo farby. Stačilo len ukázať farby napr.. pri zábave, aby ich zvládol môj malý syn.

Jeden z prvých momentov, keď sme ukázali farby a nazvali ich, bol na príklade oblečenia, mali sme na sebe. Potom sme ukázali prstom na vybranú farbu na našej hracej podložke a nahlas sme povedali, aká je to farba. Išli sme o krok ďalej, hľadali sme v miestnosti ďalšie predmety rovnakej farby a ukázali sme na ne. Aby sme si hneď na začiatku nezamotali hlavu, vybrali sme si jednu farbu a opakovali sme ju znova a znova na inom príklade. považujem, že spôsob ukazovania a opakovania je pre dieťa najlepší na pochopenie nových vecí, slová atď..

Naše kolky boli naším najväčším hitom vo vede o farbách. Raz som synovi kúpila obyčajnú, plastové špendlíky na cca 10 PLN na účely budúceho tréningu motorických zručností. Ako sa ukázalo, na začiatku slúžili najmä na fixáciu farieb. Každý bowlingový kolík má inú farbu a dve pripojené gule tiež. Jedného dňa mi môj syn priniesol jeden kolk - povedala som mu, akej je farby a veľmi sa mu páčil, že táto hra trvá dodnes (syn ok 2,5 rok). Dieťa milovalo prinášať jeden bowlingový kolík jeden po druhom, poznať jeho farbu. Aby sme otestovali vedomosti, opýtame sa dieťaťa, aby nám ukázal, ktorý bowlingový kolík je napr.. zelená. Táto hra sa stala pre môjho syna zvykom, pretože to urobil, na to, že tieto farby pozná už dlho, si chce niekedy užiť takú jednoduchú zábavu.

Ďalším príkladom fixácie farieb v našom prípade boli farebné balóniky. Mali sme nafúknutých niekoľko balónov, s ktorým sa hral môj malý syn. Ak sú farebné, prečo nezaznamenať vedomosti? Tu je schéma podobná tej vyššie. Hrať sa s pomenovaním farieb a pýtať si alebo priniesť príslušný balón.

Nasz synek codziennie bawi się oczywiście samochodami 😉 A pierwsze skrzypce grają resoraki.

Po nich druhý, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj autá Wader. Prečo pri zábave nespomenúť farby? Oczywiście, że tak! Pri hre s farebnými autíčkami sme sa opýtali jedného dieťaťa, na označenie, kde je červená farba, žltá atď.. Požiadavka na označenie čiernej pružiny, a dokonca aj striebro, zlotý atď.. Syn był zachwycony 😉

Akosi uprostred nášho učenia jediná pomoc pri učení farieb, na którą zdecydowałam się kupić była gra Kapitan Nauka Loteryjka. Farby. Išlo najmä o nákup, zachovať farby, než sa ich len učiť. Okrem toho precvičte u našich detí vnímavosť a jemnú motoriku.

Zhrnutie

Ako vidíte na našom príklade, nepotrebujete veľa, ani nemusíte veľa investovať, naučiť dieťa k farbám príjemným a efektívnym spôsobom. Stačí trocha ochoty a času venovaného dieťaťu, a výsledky sa dostavia rýchlo. Pri dobrej zábave naše dieťa nadobudlo nové poznatky a ochotne si ich uchováva dodnes.