Spiaca kráska
Kedysi dávno žili v istom kráľovstve kráľ a kráľovná, ktorí z celého srdca túžili po dieťati. Keď sa im teda po dlhých rokoch narodila dcérka, mali nádherný krst. Kráľ prikázal svojim spisovateľom, rozoslať pozvánky kráľom a princom zo susedných krajín. Kráľovná pozvala šesť víl, aby prišli na kumas. Vo veľkej zámockej komnate boli stoly plné chutného jedla a pitia.
Hostí zabávali kráľovskí hudobníci, akrobati a žongléri. Keď sa hostina skončí, hostia začali ponúkať svoje dary princeznej vedľa uspávanky. Prišli aj víly. Bola prvá, ktorá jej to priala, aby bola nežná ako anjel, druhý jej dal slovanský hlas, tretí je talent na hudbu a tanec, štvrtá labuť elegantne, 5 hodín s krásou letného dňa a...
Zrazu sa rozrazili dvere a do izby vošla siedma víla. Bola škaredá, starý a strašne nahnevaný, že ju zabudli pozvať na krst. Nikoho nepozdraviť, rýchlo šla do kolísky a hrozným hlasom prekliala princeznú:
– Keď dovŕšiš pätnásť rokov, bodneš do prsta vreteno a zomrieš! Toto je môj darček pre vás!
V miestnosti zavládlo ticho plné hrôzy. Po chvíli však prehovorila šiesta víla, ktorá svojej krstnej dcére ešte nič nedarovala:
– Bohužiaľ, Nemám toľko sily, úplne zvrátiť zlé kúzlo vrhnuté na princeznú, dokážem však znížiť jeho zlé účinky. Pravdaže, princezná si prepichne prst vretenom, ale nezomrie! Upadne len do hlbokého spánku, ktorá bude trvať sto rokov.
Kráľ bol veľmi vystrašený. Na druhý deň objednal, že všetky kotúče v celom kráľovstve budú zničené a verejne spálené. Myslel si, že sa týmto spôsobom vzdali nebezpečenstva, ktoré hrozilo jeho dcére. Prešli roky. Princezná rástla zdravo a jej krása každým rokom rástla, rozumu, humor a vtip. Jedného dňa, keď dovŕšila pätnásť rokov, túlajúc sa po hrade sa dostala na vrchol vysokej veže. A tu stála pred dverami, v ktorom bol zlatý kľúč. Princezná otvorila dvere. V strede miestnosti sedela stará žena a točila sa na kolovrátku, a vreteno sa rýchlo otáčalo a veselo bzučalo. Zvedavá princezná, ktorý nikdy predtým nevidel kotúč, rozbehla sa k starenke. Ale sotva sa dotkol vretena, napichla prst a hneď zaspala. Stará žena sediaca za volantom - ktorá bola v skutočnosti zlomyseľnou siedmou vílou - vybuchla ohavným smiechom a ... zmizla.
Strašný smiech čarodejnice sa ozýval celým hradom. Kráľovskí vojaci ho počuli a ponáhľali sa zachrániť princeznú. Bohužiaľ, už jej nevedeli pomôcť! Kráľ so slzami v očiach položil princeznú na pohodlnú posteľ. Čoskoro aj kráľ, kráľovná, dvoranov, kuchárky, stráže pri bráne, lokaje, ministrov, holuby na streche, kone v stajni, mačky, psy o myšiach - všetci v zámku sa tiež ponorili do hlbín, storočný sen. Roky ubiehali a okolo hradu vyrástol živý plot z ostružiny, hlohy a stromy. Bolo to také husté, že nikto – ani zver, ani jeden muž ním nedokázal preraziť. Spolu so živým plotom vyrástla aj legenda o Šípkovej Ruženke. Veľa mladých ľudí, statoční princovia sa snažili odčarovať princeznú, ale ostré kríky im nemilosrdne ubližujú, a stalo sa, že mnoho odvážlivcov zahynulo.
Prešlo sto rokov. Jedného dňa bol mladý princ zo susednej krajiny so svojimi spoločníkmi na poľovačke v lese pri zámku. Veru, videl cez koruny stromov, kde sa trepotali zubaté vlajky.
– Aké sú tieto veže, ktoré môžete vidieť, tam ďaleko? – spýtal sa starec, ktorý prešiel cestou cez les.
Tento starý muž počul príbeh o Šípkovej Ruženke od svojho starého otca. Tak to povedal princovi, že v začarovanom zámku už sto rokov spí krásna princezná, kto čaká, kým ju mladý princ nezobudí. Bez ohľadu na varovania poľovníkov, princ sa vydal smerom do tŕňového lesa. Nemusel ani tasiť meč, vydláždiť mi cestu, lebo krok za krokom húština ustupovala za ním. Bez problémov sa teda dostal na hradné nádvorie.
Všade naokolo bolo strašné ticho. Zvuk jeho krokov sa ozýval hradnými chodbami a zaprášenými komnatami. Potulky po hrade, užasnutý princ našiel spiacich ľudí všade pokrytých pavučinami. Srdce mu bilo ako kladivo. Stále viac a viac vystrašený chcel z tohto plného hrôzy ujsť čo najďalej, slepá škvrna, keď zrazu v zlatej komore, na nádhernej posteli uvidel Šípkovú Ruženku.
Zrazu sa zobudil aj celý hrad. Všade sa ozýval bzukot a veselé hlasy. Na dvore štekali psi, vtáky začali spievať, Zazneli zvony. Kráľ a kráľovná objali a pobozkali svoju dcéru, roniť slzy radosti. Vedieť, že mladí sa do seba na prvý pohľad zamilovali, kráľ im v ten istý deň usporiadal bujarú svadbu. Čoskoro mladý pár odišiel do princovej krajiny, kde žila šťastne až do smrti.
Zvlášť odporúčame Omaľovánky s princeznami.